Názov Novosad vznikol až po II. svetovej vojne, predtým sa obec volala WILAK a počas Rakúsko-Uhorskej monarchie BODZÁS UJLAK. Slovo LAK znamená sídlo, dom, WI a UJ sa prekladá ako nový a BODZÁS označuje bazu. Celkovo názov obce v preklade znamenal – Nový bazový dom. Naši predkovia obec skrátene nazývali ULJAK-om. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1254, no aj napriek tomu, že tu nebol vykonaný komplexný archeologický výskum je dokázané, že Novosad bol osídlený už v mladšej dobe kamennej (5000-2000 p.n.l). V 14. storočí  bol Ujlak uhorským kráľom  darovaný za zásluhy v boji pri meste Chotebor (Česká republika) Žigmudovi de Losoncz. Kráľovská

Gréckokat.kostol Novosad – Foto Pavol Zubrický ml.   listina z roku 1387 vydaná uhorským kráľom Žigmundom dávala Bodzás Ujlaku právo na usporiadanie 2 jarmokov  (na Juraja a sviatok Sv. Kozmu a Damiána) v takom rozsahu, v akom majú kráľovské mestá. Aj odtlačok pečate s nápisom Ujlak – mezováros (oppidum) dokazuje, že obec bola v minulosti mestečkom. Mestské výsady stratil Bodzás Ujlak až v prvej polovici 19. storočia. V roku 2004 oslávil Novosad 750. výročie prvej písomnej zmienky.

V prvej polovici 18. storočia došlo k veľkej migrácii obyvateľstva stredného Zemplína. Do polovice vyľudnených osád sa po protihabsburských povstaniach a katastrofálnych následkoch morovej epidémie sťahovali slovenskí a rusínski (tzv.  ruthéni zo Zakarpatskej Rusi)  prisťahovalci. Matej Bel uvádza, že rusínski prisťahovalci prevládali v Ujlaku, Uherskom Jastrabí, Garani, Kyste a Hrhove. Tieto migračné vlny potvrdzujú aj demografické údaje, keď v týchto rokoch dochádza k prudkému vzrastu počtu obyvateľov i domov v spomínaných obciach.
Dedinu zasiahli v histórii dva rozsiahle požiare. V roku 1856 zhoreli takmer všetky domy, oba kostoly a aj škola. Dňa 15.8. 1904  v čase veľkého sucha a nedostatku vody opäť vypukol katastrofálny požiar, zhorela skoro celá dedina (okrem iného aj obecný dom, kalvínsky kostol, synagóga, atď.). Bilancia bola o to horšia, že zhorelo aj 9 ľudí.
V Ujlaku bola menšia škola už v roku 1648 (latinská). V neskorších storočiach sa charakter školy (katolícky, protestantský) menil v súvislosti s reformáciou a protireformáciou. V 17. storočí začali na Slovensku vznikať aj grécko-katolícke školy. Od 19. storočia bolo možné už aj vzdelávanie dievčat vo veku 6-12 rokov. Nariadením uhorskej vlády z roku 1840 vznikla povinnosť učiť deti výhradne v jazyku maďarskom, vyučovanie teda prebiehalo aj v Ujlaku v tomto jazyku.
V obci sa nachádza gréckokatolícky  a kalvínsky kostol.  V Novosadskej gréckokatolíckej farnosti pôsobili nasledovní kňazi: Basilius Danilovič (1701), Ján Bukósky (1783-1806), Michal Gulovič (1806-1824), Jozef Gulovič (1824-1850), Anton Damjanovič (1850-1852), Michal Alexovič (1852-1868), Alexander Valkovský (1868-1873), Ján Varga (1873-1894), Anton Azary (1894-1904), Juraj Mitro (1904-1922) a Ján Krafčík (1922-1948).

Stanislava Zubrická